Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea Lepri
Читать онлайн книгу.
celom svete na dobu neurčitú. Pokiaľ ide o vaše profesionálne úspechy, dajte pokoj...to nie je najdôležitejšia vec. Viem, že ste skeptický, cynický, materialista a neveriaci. A dosť tvrdohlavý a rozhodný. Klasický typ, schopný venovať sa hoc celý život prípadu bez toho, aby ustúpil čo len o milimeter. Buldog, ktorý keď zavonia kosť, nepustí ju ani keby ho to malo stáť život.“
Ten vpád do jeho súkromia Lukea nahneval. Odrazu sa ocitol v úlohe vyšetrovaného on. Navyše, takéto osobné posudky ho vedeli poriadne naštvať. Veľmi osobne sa ho dotýkali. Keďže potreboval zakryť svoju neľúbosť, rozhodol sa zapáliť si cigaretu. Ponúkol jednu aj svojmu partnerovi. Ten však kývnutím ruky odmietol.
„Prečo si myslíte, že prijmem túto prácu?“opýta sa po chvíli Luke.
„Z tisícich dôvodov“
„Napríklad?“
„Napríklad kvôli tomuto,“odpovie starec a ukazuje na stoh účtov po lehote splatnosti, nahromadených pod ťažidlom na stole. Luke náhle pocíti odpor voči tomuto mužovi, ktorý pomaly odhaľuje všetky jeho slabosti, jednu po druhej.
„Ale hlavne tieto,“ skonštatuje muž a strčí mu pod nos kopu fotografií a papierov, týkajúcich sa jeho ženy, ktoré vytiahol z kufríka. Zachytávajú vysokú blondínu v rôznych situáciách a na rôznych miestach. Luke si ich dlho a pozorne prehliada. Od prekvapenia skoro ani nedýcha. Potom potrasie hlavou.
„Žartujete, však?“ komentuje a na tvári sa mu objaví neurčitý úsmev. Namiesto odpovede muž položí na stôl kartu Visa Platinum, bianko šek a vizitku so zvýrazneným telefónnym číslom.
„Nemáte časový limit a nebudete mi musieť pravidelne podávať správy. Naopak, čím menej, mi budete volať, tým lepšie. Tak si aspoň zakaždým, keď zazvoní telefón, nebudem robiť ilúzie, že ste ju našli. Táto karta je neobmedzený fond určený na vaše výdavky a šek je vaša odmena. Musíte tam len dopísať číslo.“
„Akú dobu mi dáte na rozmyslenie?“ pýta sa Luke a prvýkrát od chvíle, keď vstúpil do jeho štúdia, sa na mužovej tvári objavil úsmev, ktorý vystriedal prísny výraz. Potom zobral pero a list papiera zo stola, aby mu napísal telefónne číslo.
„Toto je číslo pre núdzové prípady. Ak by ste mi náhodou chceli niečo oznámiť a nenájdete ma na druhom čísle.
„Ale prečo...?“
„Tá žena skrýva príliš veľké tajomstvo,“ odpovie jednoducho. Potom sa zdvihne, diskrétne, rovnako ako keď prišiel, opustí kanceláriu a nechá tam aktovku a všetko ostatné. Luke, teraz už sám, pozerá niekoľko minút na fotografie a pokyvuje hlavou. Potom sa po nej poškrabe. V hlave mu zazvoní zvonček, ktorý mu pripomenie, že je na čase pripraviť si “Mc January”.
Budík niekoľkokrát zazvoní ale vždy je to len stratený boj. Nakoniec však vyhrá vojnu a James musí, nanešťastie vstať. Je ešte stále ospalý a uzimený, kvôli tomu polnočnému kúpaniu. Dá si horúcu sprchu a zíde do kuchyne, Nájde tam prestretý stôl s pripravenými raňajkami. Káva už je v šálkach, ale miestnosť je opustená. Počuje hlasy Eve a Harryho. Ide za nimi do obývačky. Nájde ich sklonených nad maketou, už opravenou a dokonale poskladanou. Sú takí zabratí do rozhovoru, že si ani nevšimnú keď vojde. Ona ukazuje chlapcovi nejaké veci na kartičkách priložených k modelu a ticho mu niečo hovorí. Harry počúva, prikyvuje a odpovedá.
„Akým jazykom to hovoríte?“ pýta sa James po niekoľkých minútach. Je podráždený, lebo nedokáže pochopiť ani jedno slovo. Medzitým sa v duchu pýta, kedy asi museli vstať, aby dokázali poskladať celú maketu.
„Dobrý deň, ocko. Mama ma učí staroegyptštinu“ vysvetlí mu Harry nadšene.
„Staroegyptštinu?“ zopakuje James pochybovačne a pozrie sa na Eve.
„Hej, ale je to len taká hra“ upresní ona a usmeje sa.
„Ale nie, nie je to hra! Naučila ma aj čítať hieroglyfy, nebola to hra“ zaprotestuje Harry.
„Iste, iste“ povie Eve a pozrie sa na Jamesa. Položí ruku na chlapcovo koleno, aby ho umlčala. „Naraňajkuješ sa s nami?“ opýta sa potom Jamesa.
„Je mi ľúto, ale už je dosť neskoro. Nemám čas, ani aby som odprevadil Harryho do skautského tábora“.
„Neboj sa, miláčik, už som objednala autobus. Počkám, než prídu poňho.“
„Myslíš to vážne?“
„Samozrejme!“
„Tak potom idem. Vonku si niečo kúpim“ povie a vezme si kľúče od auta z úložného priestoru na poličke pri dverách. „Ahoj, profesorko. A počúvaj.“ povie Harrymu keď odchádza.
„James, počkaj!» volá naňho Eve keď zatvára za sebou dvere. On urobí krok späť a nakukne do miestnosti.
„Čo sa ti dnes v noci stalo?“ prekvapí ho otázkou. Pomyslel si, že už o všetkom vie, vrátane bozku, ktorý dal Helen, a začervenal sa. Horúčkovito hľadal v duchu nejaké zdôvodnenie.
„Vyzeráš zničený...“ dodá Eve sprisahaneckým tónom a žmurkne naňho. Cíti sa, akoby sa znovu narodil.
Ak mám byť úprimný, nepodarilo sa mi oka zažmúriť...Tak počkáš ty na autobus?“ povie potom, ako znovu chytí dych.
„Pravdaže, drahý, len choď.“
„Dovidenia večer“ odpovie James.
„Pravdaže, drahý, len choď... svet sa asi zbláznil“ opakuje si niekoľkokrát James, počas jazdy autom do práce.
Cape Canaveral, Florida, asi o deviatej, miestneho času. Pódium vybavené mikrofónmi a rečníckym pultom pre privítanie astronautov, obligátne pozdravy a interview, je pripravené už niekoľko dní. Malá tribúna plná ľudí je postavená hneď pri pristávacej dráhe. Takto môže po posledných metroch pristávacieho manévru raketoplán pomaly dorolovať až priamo k divákom. Záchranné vozidlá, vyleštené a zaparkované v tvare rybej kosti naproti tribúne, čakajú na príchod raketoplánu, aby spustili sirény. V malom hangári, pár metrov od pristávacej dráhy, je na počesť astronautov, ktorí už pochopiteľne majú dosť dehydrovaných jednodávkových pokrmov a chcú si konečne vychutnať skutočné jedlo, prichystané občerstvenie. Pre stovky zvedavcov, ktorí si prišli pozrieť show, s nosom prilepeným na plot Space Centra J.F.K., bola možnosť stať sa svedkami návratu raketoplánu vždy veľmi vzrušujúca udalosť. Nebola síce až taká vzrušujúca ako štart, ktorý raketoplán vymršti rovno k oblohe, aby ju za ohlušujúceho revu motorov, rozpáral, zatiaľ čo všetko okolo akoby sa malo zrútiť...ale vidieť pristáť raketoplán a vyjsť z neho úplne normálnych ľudí, ktorí sa práve vrátili z peknej prechádzky vo vesmíre, má tiež svoje kúzlo. A tentokrát mali nadšenci ešte ďalší dôvod zúčastniť sa. Oficiálne ukončenie programu Shuttle Space sa uskutočnilo 20. októbra 2011 návratom Atlantisu a táto mimoriadna misia, po niekoľkých rokoch, bude asi naozaj poslednou. Hoci by tento typ operácií mal byť považovaný skôr za rutinu, medzi technikmi Houston Space Centra v Houstone, vládla už nejaký čas úzkosť. Niektorí z nich sa obávali, že dlhšie obdobie nečinnosti zhoršilo ich odborné schopnosti. Konečne si budú môcť vydýchnuť až vo chvíli, keď astronauti, po dvadsiatich minútach, ktoré strávia na palube Orbitera po pristáti, aby vypli všetky palubné systémy, konečne vystúpia a postavia sa pevnými nohami na asfaltovú dráhu. Len v tej chvíli sa misia bude môcť považovať za naozaj úspešne ukončenú. Pozemný personál v kontrolnej veži práve s maximálnym sústredením sledoval manéver návratu raketoplánu do atmosféry, najkritickejší okamih celej misie.